KvaKva

Takže. Prvý dojem keď som ho uvidela bol asi takýto:" Ježiši! Šikmooký! A skákala som od radosti. Nevedel ani slovo po slovensky, ale také hovadiny trepal :D Tak sme sa na ňom rehotali :)
Mali sme objednaný sprievod po česky, a pravdaže sme aj mali. Nosil zo sebou rádio  a púšťal nám nahrávky. A každé posledné slovo zopakoval. Lenže takým divným prízvukom. Možno to robil naschvál, teda keď videl že nás baví tak hej. Stále sa usmieval na nás. Tak sme si vždy švihli aby sme boli hneď pri ňom. Vždy sa nám pýtal ako sa povie po slovensky "langsam". Tak sme mu povedali pomaly, a on na tých vpredu "Pomaľi! Pomaľi!" A keď sme namiesto neho kričali "Stojte" tak aj on "Stojte" ale tým jeho super prízvukom. A stále niečo kecal :D Sa spýtal "Wie nummer?" ako aké číslo nahrávky nasleduje, vedela som len ja :D "Sechs" Jak sa usmial :D Úplne zlatý bol :D Nehovorím pekný, zlatý a milý :D Ako na lyžiarskom sme si obľúbili takého uja, tak aj jeho. Keď sme išli do člna chceli sme sedieť pri ňom, ale nakoniec sme si sadli na tie najlepšie miesta na člne-na špici. Keď sme z neho vystupovali sme sa dohodli že mu podáme ruku a povieme Danke schön, ale učiteľka nahrávala a sme sa hambili :D
Nakoniec sme nabrali odvahu sa ho opýtať či sa s ním nemôžme odfotiť. Fotila nás učiteľka:

Bože, pravdaže ani táto fotka sa neobišla bez vtipnej poznámky.
Na vetu: "können wir mit Sie fotografieren?" (niečo také xD) odpovedal: "Ja, I´m Brat Pitt!" či dačo také.
Keď sme odchádzali, sme si hovorili ako by sme mu najradšej povedali ako ho máme radi :D
Ach :)))

Sayonara :)))